Bod zlomu
Môj syn mal od narodenia naozaj veľmi slabý imunitný systém. Ten chlapec si prežil a prešiel naozaj všetkým možným aj nemožným. Či to boli nosné mandle alebo krčné mandle, vážnejšie komplikácie, všetko sa mu to spájalo dokopy a bol každé dva – tri týždne chorý. Nosné mandle mu vyberali dokonca dvakrát. Všetko, čo sa mohlo ako dôsledok oslabenej imunity vyskytnúť, či už ľahkého, stredného, alebo ťažkého rázu, môj syn dostal a musel prekonávať. Dokonca to došlo až do štádia otravy krvi. V istom období mal aj rôzne polypy a tá posledná kvapka bola, keď mal, vo svojich dvanástich rokoch, ísť na ôsmu operácii… Áno, do svojich 12 rokov prekonal osem operácií – a to je veľmi veľa. V tom čase som bola nastavená tak, že som prijímala tú skutočnosť fungovania na liekoch. Stále sme boli na liekoch, stále sme niečo riešili. Tajne som však dúfala, že ako bude rásť, tak sa to upraví… no čas plynul a nevyrástol z toho, ani keď mal tri roky, ani keď mal šesť, ani osem… stále to nebolo ono.
Približne v čase jeho poslednej operácie som sa stretla s olejmi, ktoré mi predstavila Sharon, ako som už spomínala. Ich používanie som však v tej dobe ešte brala veľmi vlažne, dá sa povedať, že moja dôvera sa voči sile ich účinku ešte len budovala. Prelomová bola pre mňa práve ôsma, posledná operácia môjho dieťaťa. Bol to veľmi náročný zákrok, pri ktorom mu museli otvoriť vzadu lebku. Ako keby toho ešte nebolo málo, jeho zdravotný stav sa skomplikoval. V nemocnici sa infikoval a zaniesli mu do tela MRSA, čo je zlatý stafylokok, ktorý je rezistentný na antibiotiká. Bolo mi vysvetlené, že pokiaľ je zlatý stafylokok zapuzdrený, nepredstavuje problém, možno je už dokonca súčasťou organizmu väčšiny ľudí. Ak však nie je v zapuzdrenom stave, tak nastáva situácia, ktorá po operáciách v oslabenom organizme môže byť životu nebezpečná. Ležala som s ním v nemocnici. Kvôli pozitívnym výsledkom na zlatého stafylokoka nás dali na izolačku. Všetci okolo nás chodili s rúškami, samozrejme, človek je z toho ešte viac vyľakaný, vystresovaný. Tým, že som v nemocnici bola s ním, tak ma poslali do lekárne, aby som synovi vyzdvihla ďalšie lieky. Na oddelení, aj v lekárni nás už poznali všetci, keďže sme tam boli non-stop.
Ako tak stojím a čakám na výdaj liekov, tvár magistry, ktorej podávam predpísaný recept zvážnie a zaskočí ma otázkou: „Toto sú lieky pre vaše dieťa? Viete, ja by som vám to nemala hovoriť, ale tieto lieky sa dávajú v poslednom štádiu AIDS, lebo rozožierajú pažerák alebo aj inak poškodzujú tráviacu sústavu .“
V tom momente by sa vo mne nikto krvi nedorezal.
„Toto nie! Toto už nie! Musí existovať iná cesta!“ hovorím si pre seba.
Šla som za pánom primárom, inak veľmi úžasným človekom, a hovorím mu: „Pán primár, nehnevajte sa, nesúhlasím s tým, aby sme môjmu synovi tieto lieky dávali. Ja mám doma prírodnú alternatívu – esenciálne oleje, ktoré by mohli pomôcť. Skúsme to s nimi, poďme s nimi do toho a určite sú aj iné lieky na jeho stav, bez takých vážnych vedľajších účinkov.“
On bol taký geniálny, že súhlasil. Nesmierne som mu za to vďačná, že bol a je aj takýmto alternatívam otvorený. Neskôr aj on sám začal s olejmi experimentovať.
Začala som teda intenzívne používať oleje spôsobmi, ktoré ma naučila Sharon, všetky svoje kroky som s ňou konzultovala. Mala som však neustále pocit, že aj keď natieram a natieram, nemá to žiadny efekt. Ako keby sa tie oleje ani nechceli vstrebávať. A takto prešlo niekoľko týždňov. My ľudia si veľakrát myslíme, že keď niečo raz použijeme, tak buď to funguje hneď, alebo to nefunguje. A v tom momente prestaneme byť trpezliví a skúšame niečo iné. Aj ja som bolo veľmi netrpezlivá. V tom čase som používala aj oleje, aj klasické lieky. Hovorila som si, že to nenechám jednoducho na náhodu, lebo syn bol naozaj vo vážnom stave a nechcela som nič zanedbať. Dni ubiehali a ja som začala ako matka postupne rezignovať. Začala som prijímať skutočnosť a nastavovala sa na to, že môj chlapec bude do konca života stále brať nejaké lieky, tak ako doteraz. Či to bol Ventolin alebo lieky na všetky možné intolerancie, nemohol vlastne ani poriadne športovať, vždy sme bojovali s nejakou pliagou… stále niečo. Bolo to naozaj hrozné. Keď som už takmer rezignovala a chcela so všetkým hodiť, zavolala mi Sharon.
„Monika, tvoj syn má dvanásť rokov a už teraz má za sebou takú históriu chorôb, akú málokedy nájdeš u dospelého, nemôžeš čakať, že za 3 alebo 4 týždne sa niečo zázračne, markantne zmení, upraví. Daj, prosím, tomu čas, aspoň tri mesiace a uvidíš,“ dodala mi nádej a novú silu.
Ja som jej za túto podporu a radu nesmierne vďačná. Som jej vďačná, že mi pomohla v tom boji vytrvať. Je logické, že ak je telo toľko rokov devastované, potrebuje aj za pomoci nejakej podpory – ktorou boli v tomto prípade oleje – čas na svoje ozdravenie a regeneráciu. Stále som používala aj lieky, aj oleje. Potom neskôr už len oleje. Čas plynul a ja som neprestávala používať oleje na svojom synovi dennodenne. Stalo sa to našou rutinou.
Odrazu sme sa pristihli pri tom, že niečo je inak… Ubehlo tri a pol mesiaca a ja som začala vnímať, že sa niečo stalo, niečo sa zmenilo… Môj syn zrazu nebol 3 týždne chorý! A to bolo niečo úžasné!
Už som si ani nepamätala, kedy naposledy bol takto dlho zdravý. Ak si zvyknutá, že každú chvíľu je chorý, tak ťa ten moment troch týždňov neriešenia žiadnej zdravotnej komplikácie prekvapí.
A to vo mne zapálilo iskričku nádeje: „Žeby…?“
Ubehol ďalší týždeň.
V duchu si hovorím: „Možno…“
A následne prešiel ďalší týždeň bez choroby. V tom bode som si už dovolila začať veriť. Uvedomila som si, že som historicky dlhú dobu nezažila to, aby bol môj syn 4 týždne nepretržite zdravý. Uvedomila som si, že tie oleje nie sú len „nejaké voňavky“, ale dokážu naozaj niečo spraviť, niečo zmeniť… niečo, čo západná moderná medicína doteraz nedokázala. Pochopila som, že sú to skutočné dary prírody a dary od Boha a to, čo som prežívala ja, prežíva určite tisíce ďalších rodín, tisíce mám, otcov. Po tomto zážitku som si jednoducho nemohla dovoliť, nechať si vedomosť a skúsenosť o ich neskutočnej sile iba pre seba.
Od tejto chvíle prestalo byť moje skúšanie olejov len možnou cestou … začalo byť mojou cestou.
Od tejto chvíle aj moje podnikanie s olejmi prestalo byť mojou prácou… stalo sa mojím poslaním.